Odkazy

SOVVA BIC Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Vytlačiť

Časté otázky

Zoznam otázok:

Všeobecné

Čo je PIC? Ako nájdem PIC našej organizácie?

Je možné aby získal NFP MSP (založená v roku 2001), reps.  podala projekt cez tento program. Aké sú podmienky oprávnenosti? Aké sú oprávnené výdavky? Viete mi prosím poradiť výzvu, jej označenie, cez ktorú by to bolo možné v 7. RP?

Ak je zamestnanec podporený z grantu Marie Curie, v Maďarsku, ako občan SR má možnosť vybrať si kde bude platiť dane a odvody? Aký dokument, formulár zo SR je potrebné odovzdať v Maďarsku pre realizáciu tejto veci?

Základné informácie o 7RP
Aký je právny rámec 7RP?
Na čo slúžia financie 7RP?
Ako funguje systém podporných štruktúr 7RP na Slovensku?

Podávanie návrhov do 7RP
Kto môže podávať návrhy do 7RP?
Ktoré krajiny sa môžu zúčastniť?
Môžu sa zapojiť do projektu aj krajiny mimo EÚ?
Aké typy projektov je možné predložiť do 7RP?
Aký je minimálny počet partnerov?
Môžem podať projekt do 7RP hocikedy?
Môžem podávať návrh projektu elektronicky? Čo je EPSS?
Čo znamená výzva na podávanie návrhov?
Kde nájdem informácie o zverejnených výzvach pre moju oblasť?
Ktoré základné dokumenty potrebujem pre podanie návrhu?
Podávajú sa návrhy jednostupňovo?

Hodnotenie návrhov
Aké sú kritériá oprávnenosti pri hodnotení návrhov?
Aké odborné kritéria sa uplatňujú pre hodnotenie návrhov?
Aké známky sa dávajú jednotlivým kritériám?
Aké sú kroky hodnotenia návrhov?
Kto hodnotí návrhy projektov?

Realizácia projektov
Čo sa stane po tom, ako podám svoj projekt?
Čo nasleduje po úspešnom hodnotení projektu?
Čo je dohoda konzorcia?
Kto môže byť koordinátorom projektu?
Aká je úloha koordinátora?
Je možné realizovať zmeny k konzorciu počas trvania projektu?
Ako prebieha monitorovanie a hodnotenie projektov počas realizácie?

Ako budú použité výsledky výskumu a vývoja?
Je možné výsledky výskumu a vývoja využiť komerčne?
Ak projekt obsahuje aj časti výskumne posúvajúce hranice high-tech technológií, ako sa hodnotia a financujú, tie časti, kde sa požadovaný výsledok nepodarilo dosiahnuť, resp. je nutný ďalší výskum?
Aké záväzky (možnosti) vyplývajú pre spoluriešiteľov a koordinátora, ak niektorý z účastníkov neplní podmienky zmluvy s komisiou, resp. neumožní dosiahnuť partnerom žiadaný výsledok?

Finančné a právne záležitosti
Aké sú oprávnené náklady projektu?
Aké typy nákladov definuje 7RP?
Aké sú limity financovania v 7RP?
Kedy musím predkladať audit oprávnených nákladov?

Môžu byť výsledky výskumu a vývoja predané? Resp. predané so ziskom?
Môžu byť výsledky výskumu a vývoja chránené priemyselným vzorom, patentom?
Ak bolo  čerpanie finančných prostriedkov na meracie zariadenia a prototypy (testovacie vzorky) oprávnené, ostávajú po skončení projektu našim majetkom? Vzťahuje sa na ne iný nárok?
Ak projekt predpokladá účasť širokého spektra odborníkov a vedcov, je možné ich financovať z oprávnených prostriedkov ako našich subdodávateľov, alebo je prípustná jedine forma spoluriešiteľstva? Výroba a niektoré testy budú vykonané subdodávateľsky. Za akých podmienok môže ísť o oprávnený náklad? 

Odpovede

Čo je PIC? Ako nájdem PIC našej organizácie?

Odpoveď:

PIC (Participant Identification Code) je identifikačný kód účastníkov, ktorý je pridelený všetkým organizáciám, ktoré sa zúčastňujú 7. rámcového programu. Organizáciám, ktoré už podpísali Dohodu o grante 7RP bol už PIC pridelený. Organizácie bez podpísanej grantovej dohody 7RP môžu získať PIC zápisom do jednotného registračného systému (URF- Unique Registration Facility), ktorý je umiestnený na účastníckom portáli (Participant Portal). PIC sa potom môže používať pri predkladaní návrhov. pre vyhľadanie je možné využiť vyhľadávací portál Európskej komisie (Search organisations)

Je možné aby získal NFP MSP (založená v roku 2001), reps.  podala projekt cez tento program. Aké sú podmienky oprávnenosti? Aké sú oprávnené výdavky? Viete mi prosím poradiť výzvu, jej označenie, cez ktorú by to bolo možné v 7. RP?

Odpoveď:

MSP bez ohľadu na dátum založenia môžu čerpať prostriedky v rámci schváleného projektu. Projekt sa podáva a realizuje vždy ako partnerstvo minimálne 3 spoločností (firmy alebo univerzity) z 3 rôznych krajín. Náklady sú preplácané do výšky 75%. Výzvy budú vyhlásené v mesiacoch jún a júl 2012. Pre tento typ projektov môžu byť relevantné tieto oblasti.

Ak je zamestnanec podporený z grantu Marie Curie, v Maďarsku, ako občan SR má možnosť vybrať si kde bude platiť dane a odvody? Aký dokument, formulár zo SR je potrebné odovzdať v Maďarsku pre realizáciu tejto veci?

Odpoveď:

Na základe telefonickej konzultácie so Sociálnou poisťovňou by zamestnanec mal platiť odvody len v jednom štáte EÚ, ktorý si vyberie. Pokiaľ má pracovný pomer aj na Slovensku, tak odvody platí len na Slovensku. To platí aj keby mal pracovný pomer v Maďarsku ak o to požiada Sociálnu poisťovňu.
Konkrétne k otázke, existuje formulár PDA1 alebo E101, ktorý treba vyplniť a doručiť zamestnávateľovi v zahraničí.
Formulár a príslušné podklady nájdete na stránke:  
www.socpoist.sk/1867-menu/48847s
Jedná sa o "Žiadosť na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom u osoby zvyčajne samostatne zárobkovo činnej na území dvoch alebo viacerých členských štátov"
Veľmi dobre poradia aj na čísle: 0906 171 989, pre volanie zo zahraničia +421 906 171 989 poradna@socpoist.sk Treba sa obrátiť na pobočku v bydlisku zamestnanca.

Základné informácie o 7RP

Aký je právny rámec 7RP?

Odpoveď:

Siedmy rámcový program bol prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013).
Siedmy rámcový program sa realizuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013).
Siedmy rámcový program sa realizuje v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“, a s nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Na čo slúžia financie 7RP?

Odpoveď:

Financie 7. RP budú z väčšej časti vynaložené na granty pre výskumných pracovníkov a organizácie v celej Európe i mimo nej, na spolufinancovanie technologického rozvoja a demonštračných projektov. Granty sú prideľované na základe výziev na predkladanie projektov a vzájomného profesionálneho preskúmania, ako i v rámci silnej konkurencie. 
Činnosti financované zo 7. RP musia obsahovať „európsku pridanú hodnotu“ potrebnú na to, aby doplňovali vnútroštátne výskumné programy. Jednou z hlavných čŕt európskej pridanej hodnoty je medzinárodný aspekt mnohých činností: výskumné projekty sa realizujú združeniami účastníkov z rôznych európskych (a iných) krajín; účasť na 7. RP si vyžaduje medzinárodnú mobilitu. V skutočnosti je mnoho výziev pre výskum (napr. výskum jadrovej syntézy a pod.) natoľko komplexných, že ich možno riešiť len na európskej úrovni. 
7. RP však obsahuje aj nové činnosti pre „individuálne tímy“ bez nevyhnutnosti medzinárodnej spolupráce. V takomto prípade „európska pridaná hodnota“ spočíva vo vytvorení konkurencie medzi vedcami zaoberajúci sa základným výskumom „na hraniciach súčasného poznania“ na európskej úrovni.

Ako funguje systém podporných štruktúr 7RP na Slovensku?

Odpoveď:

Systém podporných štruktúr 7. rámcového programu EÚ (PŠ7RP) v Slovenskej republike tvoria: 
•    NK- národný koordinátor siete národných kontaktných bodov 7.RP zabezpečuje všeobecnú technickú koordináciu činnosti podporných štruktúr, riešenie ad-hoc úloh, strategických činností a špecifických tém. Komunikuje so zložkami Európskej komisie a ministerstva, ktorému podáva správy o činnosti a o použití finančných prostriedkov pridelených ministerstvom na činnosť PŠ7RP v zmysle zmluvy
•    NCP - národné kontaktné body pre jednotlivé priority a programové smery vykonávajú informačné, propagačné, poradenské, asistenčné a školiace úlohy v rámci svojho programového a tematického zamerania, prenášajú najnovšie informácie z Európskej komisie na Slovensko
•    ND - národní delegáti v jednotlivých výboroch programových smerov zastupujú Slovensko na zasadaniach programových výborov 7.RP v Európskej komisii, podieľajú sa na tvorbe politík a spolupôsobia pri výbere projektov na financovanie z programu 7.RP. Spolu s NCP tvoria dvojice, ktoré hľadajú najúčinnejšie formy šírenia informácií a zručností potrebných na zvýšenie účasti a úspešnosť slovenských subjektov v 7.RP.

Kanceláriu PŠ7RP zabezpečuje Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA).

Podávanie návrhov do 7RP

Kto môže podávať návrhy do 7RP?

Odpoveď:

Návrh môže podávať každá fyzická alebo právnická osoba zriadená podľa vnútroštátneho práva miesta svojho usadenia, podľa práva Spoločenstva alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže, konajúc vo svojom vlastnom mene, vykonávať práva a brať na seba povinnosti. V prípade fyzických osôb sa odkazy na usadenie považujú za odkazy na obvyklé bydlisko.
Účasť v 7. RP je otvorená širokej škále organizácií a jednotlivcov. V rámci programu platia rozdielne pravidlá účasti, ktoré sa líšia podľa výskumnej iniciatívy:
•    výskumné skupiny na univerzitách alebo vo výskumných inštitúciách;
•    spoločnosti so záujmom o inováciu;
•    malé alebo stredné podniky (MSP);
•    asociácie a zoskupenia MSP;
•    verejné alebo štátne úrady (miestne, regionálne alebo celoštátne);
•    začínajúci výskumní pracovníci (študenti postgraduálneho štúdia);
•    skúsení výskumní pracovníci;
•    inštitúcie spravujúce výskumné infraštruktúry nadnárodného záujmu;
•    organizácie alebo výskumníci z tretích krajín;
•    medzinárodné organizácie;
•    organizácie občianskej spoločnosti.
Vyššie uvedený zoznam je len orientačný, nie úplný.

Ktoré krajiny sa môžu zúčastniť?

Odpoveď:

Všeobecným princípom 7. RP je účasť otvorená ktorejkoľvek krajine na svete. Postupy potrebné pre účasť a možnosti financovania sa líšia pre jednotlivé skupiny krajín.
Členské štáty EÚ môžu, prirodzene, využívať najväčšie práva a prístup k financovaniu. Úplne rovnaké podmienky ako pre členské štáty platia pre krajiny zapojené do 7. RP (krajiny, ktoré platia podiel do celkového rozpočtu 7. RP). V 6. RP patrili do EEA (Európsky hospodársky priestor) tieto krajiny: Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, kandidátske krajiny (napr. Turecko, Chorvátsko), ako aj Izrael a Švajčiarsko.
Ďalšou dôležitou skupinou sú partnerské krajiny v oblasti medzinárodnej spolupráce (napr. Rusko a iné východoeurópske štáty, štáty strednej Ázie a rozvojové krajiny, stredomorské partnerské štáty, západobalkánske štáty). Účastníci z týchto krajín majú právo na finančnú podporu podľa rovnakých podmienok ako členské štáty EÚ. Jediným obmedzením je, že v konzorciách musí byť dodržaný minimálny stanovený počet účastníkov z členských štátov alebo z pridružených krajín. 
Účasť štátov s rozvinutým priemyslom a vysokými príjmami je tiež možná, ale iba na základe samofinancovania, s finančnou účasťou EÚ len vo výnimočných prípadoch.

Môžu sa zapojiť do projektu aj krajiny mimo EÚ?

Odpoveď:

7. RP výslovne podporuje spoluprácu s „tretími krajinami“, pričom sa uplatňujú dva špecifické ciele:
•    podporiť európsku konkurencieschopnosť vo vybraných oblastiach pomocou strategických partnerstiev s tretími štátmi, a iniciatívy, ktoré podporujú najlepších vedcov z tretích krajín, aby pracovali v a s Európou;
•    riešiť špecifické problémy, ktoré majú buď globálny charakter alebo im bežne čelia tretie krajiny, na základe obojstranného záujmu a prospechu.
Napokon, s ohľadom na tretie krajiny, 7. RP zastrešuje aj medzinárodné pobytové štipendiá na podporu spolupráce s výskumnými skupinami mimo Európy.

Aké typy projektov je možné predložiť do 7RP?

Odpoveď:

Programy financovania sú typy projektov, prostredníctvom ktorých sa realizujú jednotlivé programy. Patria sem nasledovné projekty:
•    Spoločné projekty sú výskumné projekty s jasne definovanými vedeckými a technologickými cieľmi a špecifickými očakávanými výsledkami (ako sú rozvíjanie nových vedomostí alebo technológie na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti). Vykonávajú sa prostredníctvom konzorcií pozostávajúcich z účastníkov z rôznych krajín, ako i účastníkov z priemyselnej a akademickej oblasti.
•    Program financovania Sietí excelencie je navrhnutý pre výskumné organizácie, ktoré sú ochotné skombinovať a funkčne integrovať podstatnú časť svojich činností a kapacít v určitej oblasti so zámerom vytvoriť v tejto oblasti európske „virtuálne výskumné centrum“. Vykoná sa pomocou implementácie „Spoločného programu činností“ založeného na integrovanom a doplňujúcom sa využití zdrojov pre celé výskumné jednotky, oddelenia, laboratóriá alebo veľké tímy. 
•    Koordinácia a podporné činnosti predstavujú akcie, ktorý nekryjú samotný výskum, ale koordináciu a vytváranie sietí projektov, programov a politík. Obsahujú napríklad koordináciu a vytváranie sietí, šírenie a využívanie vedomostí; činnosti ako sú štúdie alebo pomoc skupín odborníkov pri implementácii RP; podporu nadnárodného prístupu k hlavným výskumným infraštruktúram; akcie na podporu účasti MSP, občianskej spoločnosti a ich sietí;  podporu spolupráce s inými európskymi výskumnými programami (napr. „výskum na hraniciach súčasného poznania“).
•    Individuálne projekty - projekty realizované individuálnymi národnými alebo medzinárodnými výskumnými tímami, vedené „hlavným výskumníkom“, financované Európskou radou pre výskum (ERC).
•    Podpora vzdelávania a profesijného rastu výskumných pracovníkov z celej Európskej únie a ich výskumných partnerov pomocou škály podporných činností nazvaných podľa Marie Curie.
•    Výskum v prospech špecifických skupín – najmä MSP - projekty na výskum a technologický rozvoj, kde je veľké množstvo výskumných činností vykonávaných univerzitami, výskumnými centrami alebo inými právnymi subjektmi, v prospech špecifických skupín, predovšetkým MSP, alebo pre organizácie občianskej spoločnosti a ich siete.

Aký je minimálny počet partnerov?

Odpoveď:

Minimálne podmienky pre program Spolupráca sú tieto: (a) musia sa zúčastniť najmenej tri právne subjekty, každý z nich musí byť usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, a žiadne dva z nich nemôžu byť usadené v tom istom členskom štáte alebo v tej istej pridruženej krajine; a (b) všetky tri právne subjekty musia byť navzájom nezávislé.
V niektorých programoch alebo typoch projektov (Myšlienky, Ľudia alebo Kapacity) môžu byť podmienky účasti upravené inak. Podmienky účasti sú definované v Príručke pre podávateľa návrhu (Guide for Applicant).
Minimálnou podmienkou pre koordinačné a podporné akcie a pre akcie zamerané na odbornú prípravu a kariérny rast výskumných pracovníkov je účasť jedného právneho subjektu.
V prípade nepriamych akcií je minimálnou podmienkou podpory projektov v oblasti výskumu „na hraniciach poznania“ financovaných v rámci Európskej rady pre výskum účasť jedného právneho subjektu usadeného v členskom štáte alebo v pridruženej krajine.
Ak jedným z účastníkov je Spoločné výskumné centrum alebo medzinárodná európska záujmová organizácia alebo subjekt vytvorený na základe právnych predpisov Spoločenstva, predpokladá sa, že tento účastník je usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine inom/inej ako ktorýkoľvek členský štát alebo pridružená krajina, v ktorom/ktorej je usadený iný účastník tej istej nepriamej akcie.
Okrem minimálnych podmienok ustanovených v tejto kapitole môžu osobitné programy alebo pracovné programy ustanoviť podmienky týkajúce sa minimálneho počtu účastníkov.

Môžem podať projekt do 7RP hocikedy?

Odpoveď:

Nie. Návrh projektu je možné predložiť podľa podmienok stanovených „Výzvou na podávanie návrhov“. Európska komisia vydáva v súlade s požiadavkami ustanovenými v príslušných osobitných programoch a pracovných programoch výzvy na predkladanie návrhov na nepriame akcie, ktoré môžu zahŕňať výzvy zamerané na konkrétne skupiny, ako napríklad MSP.

Môžem podávať návrh projektu elektronicky? Čo je EPSS?

Odpoveď:

Návrhy projektov je možné predkladať výhradne elektronicky prostredníctvom systému EPSS (Elektronický systém predkladania návrhov). Spomedzi uchádzačov v návrhu konzorcia je len koordinátor oprávnený (identifikovaný prihlasovacím menom a heslom) predložiť návrh. Príprava všetkých údajov návrhu a súhlas uchádzačov s podmienkami používania systému a podmienkami hodnotenia návrhov a ich odoslanie na server sa musia uskutočniť pred samotným predložením návrhu. Za predloženie návrhu sa považuje moment, keď koordinátor návrhu začne konečný proces predkladania ako je to uvedené v EPSS a žiaden iný moment, ktorý mu predchádza. Ak je pred uzávierkou výzvy prijatá viac ako jedna kópia toho istého návrhu, na kontrolu spôsobilosti a možné hodnotenie prichádza do úvahy len jeho posledná verzia.

Čo znamená výzva na podávanie návrhov?

Odpoveď:

Návrhy sa predkladajú ako odpoveď na výzvy na predkladanie návrhov. Obsah a načasovanie výziev sú stanovené v pracovných programoch. Oznámenia o výzvach na predkladanie návrhov sa zverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. Texty výziev sú zverejnené na webových stránkach Komisie a obsahujú odkazy na témy pracovných programov, na ktoré sa predkladajú návrhy, orientačný rozpočet výzvy, disponibilné systémy financovania, termíny na predkladanie a odkazy na službu elektronického podávania návrhov.
Výzvy sa považujú za ‚otvorené‘ až do uplynutia stanoveného termínu. Vo výzve bude tiež uvedené, či sa má dodržať jedno- alebo dvojstupňový postup predkladania a vyhodnocovania návrhov. V druhom prípade musia uchádzači najprv predložiť skrátený návrh alebo náčrt návrhu. Len tí, ktorých predložené návrhy boli v prvom stupni hodnotené kladne, budú vyzvaní predložiť úplné návrhy v rámci druhého stupňa.

Kde nájdem informácie o zverejnených výzvach pre moju oblasť?

Odpoveď:

Všetky zverejnené výzvy sú publikované na „Participant Portal“ Európskej komisie, kde je možné stiahnuť aj elektronické verzie všetkých dokumentov k príslušnej výzve. http://ec.europa.eu/research/participants/portal/page/calls.

Ktoré základné dokumenty potrebujem pre podanie návrhu?

Odpoveď:

Na prípravu a podanie návrhu je potrebné preštudovať minimálne nasledovné dokumenty:
•    Text výzvy na podávanie návrhov (Call for Proposals) publikovaný v úradnom vestníku Európskej komisie, ktorá definuje dátum otvorenia a uzavretia výzvy, rozpočet, zoznam oprávnených oblastí (špecifické ciele) a špecifické podmienky účasti pre danú výzvu
•    Pracovný program pre príslušnú oblasť, ktorý definuje politický kontext oblasti pre príslušný rok a tiež detailne popisuje špecifické ciele (oblasti), v ktorých je možné v danom roku podať návrh projektu
•    Príručku pre predkladateľov návrhov, ktorá upravuje podmienky podávania a obsahu návrhu.
•    Ďalšie príručky a dokumenty (o hodnotení, vyjednávaní, právach duševného vlastníctva a pod.)

Podávajú sa návrhy jednostupňovo?

Odpoveď:

Vo väčšine výziev na podávanie návrhov sa projekty predkladajú jednostupňovo (t.j. kompletný návrh podľa príručky a pracovného programu). 
Ak sa vo výzve na predkladanie návrhov stanoví dvojstupňový postup hodnotenia, do ďalšieho hodnotenia postúpia len návrhy, ktoré prejdú cez prvý stupeň na základe hodnotenia podľa obmedzeného súboru kritérií.
Komisia prijme a uverejní pravidlá, ktorými sa riadi postup predkladania návrhov, ako aj súvisiace postupy hodnotenia a výberu návrhov a udeľovania grantov a zverejní pokyny pre uchádzačov vrátane usmernení pre hodnotiteľov. Stanoví najmä podrobné pravidlá pre dvojstupňový postup predkladania návrhov (vrátane rozsahu a povahy návrhu v prvom stupni, ako aj úplného návrhu v druhom stupni) a pravidlá pre dvojstupňový postup hodnotenia.

Hodnotenie návrhov

Aké sú kritériá oprávnenosti pri hodnotení návrhov?

Odpoveď:

Návrhy musia spĺňať všetky kritériá oprávnenosti, ak majú postúpiť na odborné hodnotenie. Tieto kritériá sa prísne uplatňujú. V prípade dvojstupňového predkladania návrhov podlieha kontrole oprávnenosti každý stupeň. Na všetky návrhy predložené v rámci výzvy sa uplatňujú tieto kritériá oprávnenosti:
•    prevzatie návrhu Komisiou pred dátumom a  časom uzávierky, ktorý bol určený vo výzve, ak je to vhodné,
•    minimálne podmienky (ako počet účastníkov), ktoré sú uvedené vo výzve na predkladanie návrhov,
•    úplnosť návrhu, t. j. prítomnosť všetkých požadovaných administratívnych formulárov a opisu návrhu (pozn.: úplnosť informácií obsiahnutých v návrhu bude hodnotená odborníkmi; kontroly oprávnenosti sa uplatňujú len na prítomnosť príslušných  častí návrhu).
•    rozsah pôsobnosti výzvy: obsah návrhu sa musí týkať tém(-y) a systému(-ov) financovania v zmysle danej  časti pracovného programu otvoreného vo výzve, návrh sa bude považovať za neoprávnený z dôvodov ‚rozsahu‘ len v nesporných prípadoch.

Aké odborné kritéria sa uplatňujú pre hodnotenie návrhov?

Odpoveď:

Komisia vyhodnotí všetky návrhy predložené ako odpoveď na výzvu na predkladanie návrhov na základe zásad pre hodnotenie a kritérií pre výber a udeľovanie stanovených v osobitnom programe a v pracovnom programe.
Pre osobitné programy „Spolupráca“ a „Kapacity“ sa použijú tieto kritériá:
•    vedecká a/alebo technická excelentnosť a význam pre plnenie cieľov týchto osobitných programov;
•    potenciálny vplyv prostredníctvom rozvoja, šírenia a využívania výsledkov projektu;
•    kvalita a efektívnosť realizácie a riadenia
Pre osobitný program „Ľudia“ sa použijú tieto kritériá:
•    vedecká a/alebo technická excelentnosť a význam pre plnenie cieľov tohto osobitného programu;
•    kvalita a realizačná spôsobilosť žiadateľov (výskumní pracovníci/organizácie) a ich potenciál ďalšieho pokroku;
•    kvalita navrhovanej činnosti vo vedeckej príprave a/alebo prenose znalostí.
V osobitnom programe „Myšlienky“ sa na podporu činností v oblasti výskumu na hraniciach poznania použije jediné kritérium excelentnosti. Pri koordinácii a podporných akciách sa môžu použiť projektové kritériá.
V rámci tohto sa v pracovných programoch stanovia hodnotiace a výberové kritériá a môžu sa pridať ďalšie požiadavky, váhy a hraničné hodnoty alebo sa môžu uviesť ďalšie podrobnosti týkajúce sa uplatňovania kritérií.

Aké známky sa dávajú jednotlivým kritériám?

Odpoveď:

Odborníci preskúmajú otázky, ktoré je potrebné zohľadniť, podľa každého kritéria hodnotenia a udelia príslušný počet bodov od 0 do 5. Môžu sa udeliť aj polovičné body.
Pre skúmané kritériá platia tieto bodové hodnoty:
0 – Návrh nezodpovedá skúmanému kritériu alebo sa nemôže posudzovať v dôsledku chýbajúcich alebo neúplných informácií.
1 – Slabý. Kritérium nie je primerane splnené alebo existujú vážne vnútorné nedostatky.
2 – Priemerný. Hoci návrh vo všeobecnosti spĺňa kritérium, existujú závažné nedostatky.
3 – Dobrý. Návrh dobre spĺňa kritérium, aj keď by bolo potrebné určité zlepšenie.
4 – Veľmi dobrý. Návrh veľmi dobre spĺňa kritérium, hoci je stále možné určité zlepšenie.
5 – Výborný. Návrh úspešne spĺňa všetky príslušné aspekty daného kritéria. Prípadné nedostatky sú zanedbateľné.

Hraničné hodnoty (thresholds) sa môžu pre niektoré alebo pre všetky kritériá stanoviť tak, aby sa každý návrh, ktorý nedosiahne hraničné bodové hodnotenie, zamietol. Okrem toho možno stanoviť aj celkovú hraničnú hodnotu. Hraničné hodnoty pre každé kritérium, ako aj akákoľvek celková hraničná hodnota, sú uvedené v pracovnom programe a vo výzve. Ak návrh nedosiahne hraničnú hodnotu pre dané kritérium, hodnotenie návrhu sa môže zastaviť.

Aké sú kroky hodnotenia návrhov?

Odpoveď:

Proces hodnotenia návrhov pozostáva z nasledovných krokov:
a)    Inštruktáž odborníkov. Komisia zodpovedá za inštruktáž odborníkov pred hodnotiacim zasadnutím. Inštruktáž odborníkov zahŕňa procesy a postupy hodnotenia, ako aj kritériá hodnotenia, ktoré sa majú uplatňovať, a obsah a očakávaný vplyv uvažovanej výskumnej oblasti. Zahŕňa aj osobitné upozornenia o dôvernosti informácií, nestrannosti a zatajovaní konfliktu záujmov.
b)    Individuálne hodnotenie návrhov. Návrhy hodnotia minimálne traja odborníci. V prípade návrhov na siete excelentnosti a v prípadoch, keď sa to výslovne uvádza v príslušných usmerneniach pre uchádzačov, platí, že ich hodnotí minimálne päť odborníkov. V úvodnej fáze hodnotenia pracuje každý odborník samostatne a udeľuje bodové hodnotenie a pripomienkuje každé kritérium, ktoré sa uvádza v pracovnom programe a výzve.
c)    Konsenzus. Len  čo všetci odborníci, ktorým bol návrh pridelený, dokončia individuálne posudzovanie, hodnotenie pokračuje posúdením konsenzu, v ktorom sú zastúpené ich spoločné názory. Zvyčajne ide o zasadnutie o konsenze (alebo elektronické fórum) s cieľom prediskutovať udelené bodové hodnotenia a pripraviť pripomienky. Výsledkom kroku konsenzu je správa o konsenze podpísaná (alebo schválená elektronickými prostriedkami) sprostredkovateľom a všetkými odborníkmi alebo minimálne sprostredkovateľom a spravodajcom. 
d)    Panel posudzovania. Je to posledný krok, do ktorého sú zapojení odborníci. Umožňuje im, aby na základe prehľadu výsledkov fázy konsenzu formulovali svoje odporúčania pre Komisiu. Praktické opatrenia sa stanovia v závislosti od charakteru výzvy a počtu návrhov, ktoré boli v jej rámci predložené. Pre príslušnú výzvu alebo  časti výzvy je možné zariadiť, aby všetci odborníci preskúmali všetky návrhy a vykonali ich záverečné posúdenie súčasne s vypracovaním správy o konsenze. Títo odborníci tak tvoria panel. Hlavnou úlohou panelu je preskúmať a porovnať správy o konsenze v danej oblasti, skontrolovať dôslednosť udelenia známok a pripomienok použitých počas diskusie o konsenze a v prípade potreby navrhnúť novú sadu známok alebo revíziu pripomienok.

Kto hodnotí návrhy projektov?

Odpoveď:

Komisia vymenuje nezávislých odborníkov, ktorí budú pomáhať pri hodnotení návrhov. Nezávislí odborníci sa vyberajú na základe zručností a znalostí zodpovedajúcich úlohám, ktoré sa im zverujú. V prípade, že nezávislí odborníci budú musieť pracovať s utajovanými skutočnosťami, pred ich vymenovaním musia prejsť zodpovedajúcou bezpečnostnou previerkou. 
Výber nezávislých odborníkov sa uskutoční na základe výziev na predkladanie žiadostí od jednotlivých osôb a výziev adresovaných príslušným organizáciám, ako napríklad národným výskumným agentúram, výskumným inštitúciám alebo podnikom na účely zostavenia zoznamov vhodných kandidátov.
Odborníci môžu byť vyzvaní, aby vykonali hodnotenie úplne alebo  čiastočne u seba doma alebo na pracovisku (‚diaľkové hodnotenie‘) alebo v priestoroch Komisie.
Žiadosť o účasť pri hodnoteniach projektov na pozíciu nezávislého experta je možné podať na adrese: https://cordis.europa.eu/emmfp7/index.cfm.

Realizácia projektov

Čo sa stane po tom, ako podám svoj projekt?

Odpoveď:

Po poslednom termíne na podávanie projektov sú všetky prijaté projekty ohodnotené skupinou nezávislých hodnotiteľov, ktorí sú uznávanými špecialistami v jednotlivých oblastiach. Skontrolujú projekty podľa zverejneného súboru kritérií, aby posúdili, či je kvalita navrhovaného výskumu hodná financovania. Hlavné kritériá používané pri tomto hodnotení sú vysvetlené v Príručke pre žiadateľov

Čo nasleduje po úspešnom hodnotení projektu?

Odpoveď:

Úspešní predkladatelia návrhov sú vyzvaní na začatie vyjednávania o zmluve (v terminológií 7RP „Dohoda o grante“). V zmluve sa medzi EK a účastníkmi dohodne termín začiatku realizácie projektu, dĺžka jeho trvania, maximálny príspevok EK, predkladanie pravidelných správ o postupe prác týkajúcich sa realizácie príslušného projektu, prípadný plánovaný prevod vlastníctva nadobudnutých znalostí na tretiu stranu, práva a povinnosti zmluvných strán a ďalšie ustanovenia. Vzorové zmluvy sú k dispozícii na http://cordis.europa.eu/fp7/calls-grant-agreement_en.html.

Čo je dohoda konzorcia?

Odpoveď:

Pokiaľ nie je vo výzve na predkladanie návrhov uvedené inak, všetci účastníci nepriamej akcie uzatvoria dohodu, ďalej len „dohoda o konzorciu“, ktorá okrem iného upravuje vnútornú organizáciu konzorcia, rozdeľovanie finančného príspevku Spoločenstva, pravidlá o šírení a využívaní a o prístupových právach, ktoré sú dodatočné k pravidlám uvedeným v kapitole III a k ustanoveniam dohody o grante, urovnanie vnútorných sporov vrátane prípadov zneužívania moci, zodpovednosť, odškodnenie a mechanizmy zachovávania dôvernosti medzi účastníkmi.
Dohoda konzorcia je podpisované LEN medzi účastníkmi projektu. Európska komisia nie je zmluvnou stranou tejto dohody.

Kto môže byť koordinátorom projektu?

Odpoveď:

Koordinátorom projektu môže byť ktorýkoľvek z účastníkov (partnerov konzorcia), ktorý má adekvátne personálne, komunikačné a finančné kapacity na realizáciu koordinácie medzinárodného projektu.

Aká je úloha koordinátora?

Odpoveď:

Koordinátor počas projektu monitoruje dodržiavanie povinností účastníkov projektu; overuje, či právne subjekty uvedené v dohode o grante dokončili formálne náležitosti nevyhnutné na pristúpenie k dohode o grante; prevezme finančný príspevok Spoločenstva a rozdelí ho v súlade s dohodou o konzorciu a dohodou o grante; vedie evidenciu a finančné účtovníctvo týkajúce sa finančného príspevku Spoločenstva a sprostredkováva účinnú a správnu komunikáciu medzi účastníkmi a pravidelne podáva správy účastníkom a Komisii o napredovaní projektu.

Je možné realizovať zmeny ku konzorciu počas trvania projektu?

Odpoveď:

Áno. Účastníci projektu sa môžu dohodnúť na zaradení nového účastníka alebo vyradení existujúceho účastníka v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody o konzorciu. Každý právny subjekt, ktorý sa pripojí k prebiehajúcej akcii, pristúpi k dohode o grante. Zmeny v zložení konzorcia spojené s návrhmi na iné zmeny v dohode o grante, ktoré priamo nesúvisia so zmenou zloženia, podliehajú písomnému schváleniu Komisiou.

Ako prebieha monitorovanie a hodnotenie projektov počas realizácie?

Odpoveď:

Komisia monitoruje realizáciu nepriamych akcií na základe pravidelných správ o postupe prác (periodic reports). Komisia monitoruje tiež realizáciu plánu využívania a šírenia nadobudnutých znalostí. Komisia zriadila a udržiava informačný systém, ktorý umožňuje účinné a koherentné monitorovanie celého siedmeho rámcového programu na adrese http://webgate.ec.europa.eu/sesam/.
Počas trvania projektu EK tiež monitoruje priebeh plnenia projektu prostredníctvom hodnotiacich stretnutí (review meetings) s pomocou nezávislých odborníkov, ktorí pomáhajú pri hodnoteniach.

Ako budú použité výsledky výskumu a vývoja?

Odpoveď:

Použitie výsledkov závisí od dohody konzorcia (Consortium agreement) a je plne v kompetencii účastníkov projektu. Pohľad EK, foreground predstavujú výstupy projektu. Kľúčové je uvedomiť si, že ak by výsledky projektu neboli použité členmi konzorcia, EK má právo ich diseminovať.

Je možné výsledky výskumu a vývoja využiť komerčne?

Odpoveď:

Áno, je to v podstate predpoklad úspešného projektu, že výsledky budú následne komerčne využité (je to tiež súčasťou hodnotenia "Impact").

Ak projekt obsahuje aj časti výskumne posúvajúce hranice high-tech technológií, ako sa hodnotia a financujú, tie časti, kde sa požadovaný výsledok nepodarilo dosiahnuť, resp. je nutný ďalší výskum?

Odpoveď:

Pre každý projekt, ktorý obsahuje výskumnú časť by mala byť pripravená tzv. analýza rizík a účastníci projektu by mali predikovať, ktoré časti sú v dobe prípravy projektu neisté a tiež navrhnúť cesty ako toto riziko optimalizovať. Táto časť je tiež povinná pre výskumné projekty. Postup projektu je hodnotený počas jeho trvania prostredníctvom hodnotiacich stretnutí (review meetings), kde experti posudzujú napĺňanie výsledkov projektu podľa schváleného plánu aktivít. V prípade problémov experti spolu s EK navrhnú alternatívne riešenia pre bežiaci projekt.

Aké záväzky (možnosti) vyplývajú pre spoluriešiteľov a koordinátora, ak niektorý z účastníkov neplní podmienky zmluvy s komisiou, resp. neumožní dosiahnuť partnerom žiadaný výsledok?

Odpoveď:

Pre túto alternatívu je potrebné nastaviť procesy v dohode konzorcia (Consortium agreement). Tu sa dá nad rámec štandardnej zmluvy s EK dohodnúť postupná distribúcia zálohovej a priebežnej platby na základe dodaných výsledkov ako aj postup pri vylúčení a výmene partnera pri neplnení jeho úloh. Podpísaním Grant Agreement z pozície koordinátora alebo pristúpením k dohode ako spoluriešiteľ sa zaväzujete k spoločnej technickej zodpovednosti, tzn. musíte zabezpečiť plnenie cieľov projektu. Neplatí to pre finančnú zodpovednosť, ktorú nesie každý účastník sám za seba a prípadnú "finančnú stratu" kryje EK z garančného fondu, do ktorého sa až do doby skončenia projektu a finálnej platby vkladá 5% EC Contribution z projektu.

Finančné a právne záležitosti

Aké sú oprávnené náklady projektu?

Odpoveď:

Na to, aby sa náklady vzniknuté pri realizácii projektu považovali za oprávnené, musia spĺňať tieto podmienky:
a)    musia byť skutočné;
b)    museli vzniknúť v priebehu akcie, s výnimkou záverečných správ, ak je to ustanovené v dohode o grante;
c)    museli byť určené v súlade s bežnými zásadami a postupmi účastníka pre účtovníctvo a riadenie a využívané výhradne na účel dosiahnutia cieľov nepriamej akcie a jej očakávaných výsledkov spôsobom, ktorý je v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti;
d)    musia byť zaznamenané v účtovných záznamoch účastníka a v prípade akéhokoľvek príspevku od tretích strán musia byť zaznamenané v účtovných záznamoch tretích strán;
e)    nesmú obsahovať neoprávnené náklady, najmä identifikovateľné nepriame dane, vrátane dane z pridanej hodnoty, clá, dlžné úroky, rezervy pre prípadné budúce straty alebo poplatky, kurzové straty, náklady spojené s návratnosťou kapitálu, deklarované alebo vzniknuté náklady alebo náklady uhradené v súvislosti s iným projektom Spoločenstva, dlhy a poplatky za dlhovú službu, nadmerné alebo neuvážené výdavky a akékoľvek ďalšie náklady, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) až d).

Aké typy nákladov definuje 7RP?

Odpoveď:

7RP definuje len dva typy nákladov, ktoré sú uvedené aj v dohode o grante: priame a nepriame náklady. Oprávnené náklady pozostávajú z nákladov, ktoré možno priamo pripísať danej akcii, ďalej len „priame oprávnené náklady“, a prípadne z nákladov, ktoré nemožno priamo pripísať danej akcii, ale ktoré vznikli v priamej súvislosti s priamymi oprávnenými nákladmi pripísanými danej akcii, ďalej len „nepriame oprávnené náklady“.
Priame náklady zahŕňajú personálne náklady (vrátane všetkých odvodov a poplatkov zamestnávateľa), cestovné náklady, náklady na obstaranie hmotného a nehmotného majetku pre potreby projektu, spotrebné náklady (napr. materiál) a ostatné náklady potrebné pre realizáciu aktivít projektu.
Nepriame (režijné) náklady sa definujú v aktuálnej výške alebo na základe zjednodušenej metódy výpočtu (paušálu) svojich nepriamych oprávnených nákladov na úrovni svojho právneho subjektu, ak je to v súlade s jeho bežnými zásadami a postupmi účtovníctva a riadenia.

Aké sú limity financovania v 7RP?

Odpoveď:

Pre činnosti spojené s výskumom a technickým rozvojom môže finančný príspevok Spoločenstva dosiahnuť najviac 50 % celkových oprávnených nákladov. V prípade neziskových verejných subjektov, stredoškolských a univerzitných zariadení, výskumných organizácií a MSP však môže dosiahnuť najviac 75 % celkových oprávnených nákladov. Pre výskum a technický rozvoj súvisiaci s bezpečnosťou môže dosiahnuť najviac 75 % v prípade vývoja spôsobilostí v odvetviach s veľmi obmedzenou veľkosťou trhu a rizikom „zlyhania trhu“ a na zrýchlený rozvoj zariadení ako odpoveď na nové hrozby.
Finančný príspevok Spoločenstva na demonštračné činnosti môže dosiahnuť najviac 50 % celkových oprávnených nákladov.
Finančný príspevok Spoločenstva na činnosti podporené akciami v oblasti výskumu na hraniciach poznania (program Myšlienky), koordinačnými a podpornými akciami a akciami zameranými na odbornú prípravu a kariérny rast výskumných pracovníkov (program Ľudia) môže dosiahnuť najviac 100 % celkových oprávnených nákladov.
Finančný príspevok Spoločenstva na riadiace činnosti vrátane osvedčení o účtovnej závierke môže dosiahnuť najviac 100 % celkových oprávnených nákladov.

Kedy musím predkladať audit oprávnených nákladov?

Odpoveď:

Osvedčenie o účtovnej závierke povinné len vtedy, ak kumulovaná suma priebežných platieb a výplaty zostatku vyplatených účastníkovi, predstavuje pre nepriamu akciu aspoň 375 000 EUR. Pri projektoch v trvaní 2 roky alebo menej sa však od účastníka vyžaduje najviac jedno osvedčenie o účtovnej závierke, a to na konci projektu.

Môžu byť výsledky výskumu a vývoja predané? Resp. predané so ziskom?

Odpoveď:

Výsledky môžu byť predané a v zmysle komercializácie výsledkov a predloženého business plánu by v rámci marketingových aktivít mali byť predané zo ziskom. V prípade tvorby zisku počas trvania projektu, musí byť tento zisk odpočítaný od požadovaného príspevku EK. Platí pravidlo, že príjmy projektu + príspevok EK = náklady projektu, tzn. neziskovosť projektu. Výnimka: príjmy plynúce napr. z predaja licencií alebo výstupov projektu sa neklasifikujú ako príjem projektu. EK hovorí: Licensing royalties received by a participant, as well as any other income resulting from the use of the foreground, are not considered a receipt of the project (Article II.17.b.ii of GA).

Môžu byť výsledky výskumu a vývoja chránené priemyselným vzorom, patentom?

Odpoveď:

Áno, je to v podstate predpoklad úspešného rozširovania a využívania výsledkov projektu. Spôsob ochrany a podieľanie sa jednotlivých partnerov je v dohode konzorcia (Consortium agreement). IPR (Intellectual Property Rights) je za týmto účelom aj oprávneným nákladom projektu, tzn. v prípade, že sú vo výskumnom projekte naplánované náklady na ochranu IPR, tieto náklady sa počas doby riešenia projektu môžu účtovať ako oprávnený náklad na projekt - napr. rešerše, podanie patentového návrhu, platba patentovému zástupcovi atď. Príspevok EK je až do 100%, uvádza sa to v časti "other activities".

Ak bolo  čerpanie finančných prostriedkov na meracie zariadenia a prototypy (testovacie vzorky) oprávnené, ostávajú po skončení projektu našim majetkom? Vzťahuje sa na ne iný nárok?

Odpoveď:

Výsledky projektu (prototypy, technológie, produkty a pod.) sú majetkom konzorcia, teda bez účasti EK. Ich deľba je dohodnutá v dohode konzorcia (Consortium agreement). Čerpanie prostriedkov na meracie zariadenia v prípade obstarania nových resp. účtovne neodpísaných zariadení, je možné účtovať na projekt náklady ako alikvótnu časť použitia zariadenia počas doby trvania projektu, za účelom plnenia úloh projektu a len ako pomernú časť z celkových účtovných odpisov zariadenia. Napr.: zariadenie s 5 ročným účtovným odpisom, kúpna cena 50 000 EUR, použitie v projekte 60%, doba trvania projektu 3 roky: 50000/5*3*0,6=18000 EUR oprávnený náklad projektu.

Ak projekt predpokladá účasť širokého spektra odborníkov a vedcov, je možné ich financovať z oprávnených prostriedkov ako našich subdodávateľov, alebo je prípustná jedine forma spoluriešiteľstva? Výroba a niektoré testy budú vykonané subdodávateľsky. Za akých podmienok môže ísť o oprávnený náklad? 

Odpoveď:

Pre výskumné projekty je pre menšie dodávky (napr. testovanie, meranie ...), ktoré si partneri projektu nevedia zabezpečiť sami, možné použiť subdodávateľov (subcontracting). Pri subdodávkach je potrebné brať na zreteľ minimálne nasledovné aspekty:
  - Subdodávatelia sú vyberaní na základe verejnej súťaže
  - Subdodávatelia by nemali čerpať podstatnú časť rozpočtu partnera. Nie je tu stanovená presná výška, ale bežne by nemali prekročiť 20% rozpočtu daného partnera.
  - Subdodávatelia budú na základe zmluvy realizovať dodávky pre partnera a vystavia faktúru pre partnera. Táto faktúra bude uhradená partnerom projektu vo výške 100% jej sumy. To znamená, že kofinancovanie týchto subkontraktných aktivít je z vlastných zdrojov partnera. Toto v prípade ich začlenenia subdodávateľov ako partnerov odpadá.
Dôvod prečo EK nemá rada subcontracting vo "veľkej miere" je, že si subdodávateľ účtuje zisk. Pritom riešiteľ projektu len náklady. Treba citlivo zvážiť potrebu subdodávateľov v projekte a reálne a kvalitne ju odôvodniť, zvážiť, či by nemohol figurovať radšej ako partner. V návrhu projektu nie je potrebné uvádzať konkrétneho subdodávateľa, ale len uviesť, že daná činnosť bude realizovaná formou subkontraktu. V prípade, že by aj bol uvedený konkrétny dodávateľ, musí aj tak prebehnúť výber najlepšej ponuky, nemusí teda nutne platiť: v projekte schválený dodávateľ = reálny dodávateľ.